Problém je v tom, že ak sa predstavitelia SNS a ich sympatizanti odvolávajú na to, že prejavy vlastenectva, ktoré presadzujú oni, predsa vidíme v mnohých západných krajinách, nemajú pravdu. Nejde totiž o to isté.
V slovenskom pase sa uvádza štátna príslušnosť, ktorá je do angličtiny preložená ako nationality (nation=národ). Pod slovom národ sa však dodnes na Slovensku myslí národ etnický, opravte ma, ak sa mýlim. Občan so slovenskou štátnou príslušnosťou a maďarskou národnosťou je na Slovensku stále považovaný za Maďara (teda príslušníka maďarského národa).
Ale občan Francúzska je Francúz, pričom národnosť (teda etnický pôvod) občana je irelevantná, a tento Francúz je považovaný za príslušníka národa. Národa politického, nie etnického. A takto je to už od Francúzskej revolúcie. To isté platí o Spojených štátoch amerických. Prejavy vlastenectva sú tam prejavmi spontánnej hrdosti. Tieto štáty sa ku príslušníkom svojho národa, to znamená občanom, správajú rovnako a dávajú im rovnaké práva. Štát a jeho aparát bol ľuďmi vymyslený na to, aby spravoval ich veci, zabezpečoval poriadok vo vnútri štátu a chránil svojich občanov navonok. Je zvrátené, ak tento štát vyžaduje a to dokonca zákonom obdiv a vlastenectvo od svojich občanov. Občania (príslušníci národa) môžu naopak sami od seba byť hrdí na svoj štát, túto hrdosť verejne prejavovať, ak si myslia, že si svoje veci verejné pomocou volených zástupcov spravujú dobre (alebo z akéhokoľvek iného dôvodu).
Dovoľte ešte jeden príklad. Sám som občanom Holandského kráľovstva (Holandsko je vlastne zlý názov pre Nederland, Češi zvládli preklad lepšie – Nizozemí, keďže Holandsko je iba jednou provinciou Nizozemska, takže ďalej budem používať Nizozemsko, keďže ten názov považujem za korektnejší). V Nizozemsku žije približne 16 miliónov ľudí, asi pre 350 000 z nich je jazyk fríština materinským jazykom. Ide o oblasť na severe Nizozemska a tento jazyk je dosť odlišný od holandštiny. Napriek tomu, že ide iba o približne 2,18% populácie, fríština je druhým úradným jazykom v celom Nizozemsku, štát je teda povinný poskytnúť všetky úradné dokumenty na vyžiadanie v tomto jazyku (aj mimo Fríska). Je to príklad toho, ako sa má štát správať k svojim občanom ak chce, aby sa v štáte cítili dobre všetci jeho občania. A výsledkom tohto vzájomného rešpektovania sa je aj to, že by ste dnes len ťažko hľadali Frísa, ktorý nevie po holandsky.
Nezostáva nič iné, iba želať Slovensku veľa odvážnych politikov a držať mu palce na jeho ceste k modernému štátu založenenému na občianskom princípe, vzájomnom rešpekte jeho občanov a rovnoprávnosti. Tieto sú totiž jedinou zárukou toho, aby sa raz mohli cítiť v danej spoločnosti doma nielen všetci občania, ale všetci, ktorí v tej spoločnosti žijú.